Možnosti realizácie environmentálnej výchovy v materských a na základných školách

1. Možnosti zavádzania environmentálnej výchovy v materských školách v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie

     V rámci projektu „Informačné aktivity zamerané na problematiku nakladania s odpadmi pre spektrum cieľových skupín“ (ďalej len „projekt“) boli realizované v rámci viacerých aktivít aj zážitkové aktivity v prírode, ktoré boli zamerané na sprostredkovanie environmentálnej výchovy pre deti predškolského veku formou hier so zameraním na problematiku odpadov. Predložený informačný materiál popisuje začlenenie realizovaných projektových aktivít v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie

     Podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2022 pod číslom 2022/10933:5-A2140 s platnosťou od 1. septembra 2022; Štátny vzdelávací program (ďalej len „ŠVP“) pre predprimárne vzdelávanie v materských školách ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Štát prostredníctvom neho garantuje kvalitu inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania vo všetkých materských školách zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.

Štátny vzdelávací program okrem iného:

• predstavuje štátom stanovené vymedzenie cieľov a obsahu predprimárneho vzdelávania v súlade s aktuálnymi požiadavkami na budovanie základov vzdelania a kultúrnej gramotnosti v súčasnej spoločnosti,
• predstavuje základný rámec pre tvorbu konkrétnych školských vzdelávacích programov, ktoré sú prispôsobené lokálnym potrebám materských škôl a deťom, ktoré materskú školu navštevujú,
• je rámcom, oporou a východiskom pre tvorbu metodických materiálov pre materské školy, ktoré napomáhajú materským školám realizovať ich školské vzdelávacie programy,
• je koncipovaný tak, aby predprimárne vzdelávanie bolo plnohodnotným východiskom všeobecného vzdelávania na ďalších stupňoch vzdelávania; vymedzené vzdelávacie oblasti zabezpečujú kontinuitu s primárnym vzdelávaním v základnej škole,
• akcentuje zmysluplnú evaluačnú prácu pri dosahovaní cieľov vzdelávania v materskej škole a pri vyhodnocovaní účinnosti predprimárneho vzdelávania,
• vytvára predpoklady na autonómne plánovanie a realizáciu výchovy a vzdelávania na úrovni konkrétnych materských škôl.

     Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v základnej škole a pre život v spoločnosti.

Všeobecnými cieľmi výchovy a vzdelávania v materskej škole sú:

     Zážitkové aktivity v prírode, realizované v rámci projektu boli realizované v kontexte zamerania vzdelávacej oblasti Človek a príroda.

     Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Človek a príroda je počiatočný rozvoj prírodovednej gramotnosti. Úlohou učiteľky je viesť deti k vyjadrovaniu aktuálnych predstáv o predmetoch, javoch a situáciách určených vzdelávacími štandardmi tak, aby malo každé dieťa možnosť vyjadriť svoju predstavu a prostredníctvom premyslených podnetov učiteľky ju meniť a zdokonaľovať.

     Učiteľka volí také podnety, aby deti v čo najväčšej miere získavali skúsenosť s reálnymi predmetmi, javmi a situáciami. Priebeh výchovno-vzdelávacích činností je postavený na podnetných, stimulujúcich situáciách, ktoré vzbudzujú u detí snahu poznávať prírodné reálie. Učiteľka je pre deti vzorom zvedavej a bádajúcej osoby, ktorá kladie otázky a hľadá odpovede. Súčasťou rozvíjania prírodovednej gramotnosti je rozvíjanie špecifických spôsobilostí, ktoré dieťaťu dávajú nástroje na zorientovanie sa v nových poznávacích situáciách, pomáhajú mu systematizovať skúsenosť a vytvárať zmysluplné poznanie o fungovaní sveta.

     Medzi prírodovedné spôsobilosti, ktoré je možné v predškolskom veku rozvíjať, patrí pozorovanie (cieľavedomé získavanie nových informácií z prostredia), kategorizovanie (porovnávanie a triedenie na základe cieleného pozorovania) a empirická komunikácia (vyjadrená argumentáciou, vlastnou skúsenosťou). Potrebné je venovať sa aj tvorbe detských otázok a spôsobu, akým sa snažia na ne hľadať odpoveď. Významné postavenie má v tomto smere aj rozvíjanie spôsobilosti tvoriť predpoklady. Predpoklady prirodzene vedú deti ku skúmaniu predmetov, javov a situácií pokusom a omylom alebo jednoduchým pozorovaním. Učiteľkinou úlohou je podporovať dieťa v jeho bádateľskej snahe, usmerňovať ho tak, aby dospelo k zmysluplnému poznaniu a poskytovať mu informácie, ktoré mu pomôžu uchopiť základné prírodovedné pojmy. (zdroj: ŠVP)

     Hlavnými metódami realizácie zážitkových aktivít v kontexte projektu boli hry v prírode, pozorovanie, zážitkové učenie a riadený rozhovor opierajúci sa o skúsenosti detí.

Forma environmentálnej výchovy a vzdelávania v kontexte projektu bola realizovaná v zmysle časti 8 ŠVP prostredníctvom kombinácie nasledovných foriem denných činností:

• ekologické hry,
• vzdelávacia aktivita,
• pobyt vonku.

     Ekologické hry boli realizované situačne avšak s rámcovo pripraveným scenárom tak, aby zohľadňovali možnosti a schopnosti detí predškolského veku.

     Vzdelávacie aktivity boli ako súčasť ekologických hier aktivitami vzťahujúcimi sa na sprostredkovanie plánovaných vzdelávacích obsahov so zameraním na odpady v zmysle hierarchie nakladania s odpadmi a ich dopadmi na prírodu a človeka. V rámci vzdelávacích aktivít sa vytvára nosný priestor na postupné dosahovanie výkonových štandardov. Boli realizované ako skupinové aktivity detí. Časové trvanie vzdelávacej aktivity rešpektovalo schopnosti a potreby detí, ich vývinové osobitosti a zákonitosti psychohygieny tak, aby bola zabezpečená potrebná možnosť koncentrácie.

     Pobyt vonku počas zážitkovej aktivity plnil okrem pedagogickej aj významnú zdravotnú funkciu. Súčasťou pobytu vonku boli zaradené aj vyššie uvedené hry a vzdelávacie aktivity, ktoré sú konkretizované v texte nižšie.

     Všetky formy vyššie uvedených činností detí boli usmernené kvalifikovanými učiteľkami pre predprimárne vzdelávanie v spolupráci s pracovníčkami OZ HELP SLOVAKIA.

Hra ako prvok environmentálnej výchovy detí predškolského veku

     Podľa Platóna by mala zamestnaniu predchádzať hra, ktorá predstavuje napodobňovanie budúcej činnosti, kvôli získaniu vzťahu k určitej práci a zároveň aj zisku zručnosti a zručností. Najdôležitejšie sú podľa neho hry v najmladšom období života (3 – 6 rokov), kedy sa deti majú schádzať pod dozorom pestúnok a hravým spôsobom rozvíjať svoje telesné schopnosti a zručnosti. Platón považuje hru za prostriedok napomáhajúci učeniu – 1. podoba hry didaktickej. Výchova by mala mať jasný cieľ. (podľa: Nemec, J., 2002; cit. z: Malá, D., 2014)

Realizované zážitkové aktivity formou hry

Logický rámec zážitkových aktivít pre deti predškolského veku:

     Zážitkové aktivity v prírode v rámci projektu prebiehali v spolupráci s materskými školami s dvorom, alebo so škôlkami s bezpečným, peším dostupom do prírodného prostredia mestských parkov a lesov kvôli maximalizácii dopadu aktivity pri harmonickom pôsobení v prírodnom prostredí. Aktivity boli realizované v klimaticky vhodných mesiacoch – neskorej jari, leta, alebo na začiatku jesene.

     Cieľové skupiny v rámci tejto aktivity sú identifikované tak, ako sú uvedené v rámci časti: „Prehľad cieľových skupín v rámci činnosti SAŽP na úseku EVVO do roku 2030“ (Šimonovičová, J., str. 16):

– Prioritné: pedagógovia – učiteľky materských škôl;

– Štandardné: deti materských škôl.

     Realizované činnosti reflektovali na charakter a možnosti prijímania informácií pre deti vo veku 3 – 6 rokov pre zabezpečenie maximalizácie jej dopadov na formovanie základných environmentálnych návykov a gramotnosti detí predškolského veku; Podľa medzinárodných definícií vývinovej psychológie obdobie predškolského veku trvá od troch do 6-tich, príp. do 7-mich rokov veku dieťaťa (Vygotskij, Piaget. Venger a ďalší). Cieľová skupina v rámci tejto aktivity sú deti v predškolskom veku, tzn. vo veku 3 – 6 rokov pričom pre túto vekovú kategóriu je najprijateľnejšia neformálna výchova nepriameho pôsobenia vo forme hry pri zohľadnení miery schopnosti ich reflexie a denného harmonogramu aktivít v súlade s konštruktívnymi aspektmi vývinovej psychológie.

     Realizácia aktivity ako aj priame činnosti v teréne boli zabezpečené 2 internými zamestnankyňami OZ HELP SLOVAKIA, ktoré riadili hry a koordinovali aktivity v spolupráci s učiteľkami materských škôl. Výstupy z aktivity vo forme fotodokumentácie a správy z aktivít boli zabezpečené v súlade s pravidlami GDPR tak, aby neboli zverejnené foto tváre ani iné identifikátory konkrétnych detí, zúčastnených na aktivitách. Časový rámec hry bol realizovaný v súlade s odporúčaniami a štruktúrovaním programu učiteľkami konkrétnych materských škôl.

     Počas aktivity bol priebežne realizovaný neformálny rozhovor s deťmi kvôli mapovaniu reflexie tejto aktivity deťmi. Tým sa zabezpečila maximalizácia reflexie detí bez straty ich koncentrácie a záujmu o tému pri zabezpečení vecnej odmeny pre každé dieťa čo zvýšilo pozitívny dopad tejto aktivity vo formujúcom sa povedomí detí.

Scenár zážitkových aktivít – hra o triedení odpadu:

– začiatok hry – informovanie detí – o jednotlivých odpadoch, o tom, koľko sa rozpadajú odpady v prírode, o tom, prečo je potrebné ochraňovať prírodu, o správaní sa v lese, o tom, ako odpady ohrozujú zvieratá. V rámci tejto časti boli deťom ukázané obrázky o tom, ako obmedzujú jednotlivé odpady zvieratká a rastliny v prírode. Ďalej boli prezentované jednotlivé farebné rozlíšenia pre zberné nádoby a všeobecne jednotlivé prúdy odpadov;

– 1. hra – deti si vyberajú plasty alebo papier a v rade 2 – 3 krát, ho zaraďujú do žltej alebo modrej nádoby;

– 2. hra – obrázkové priraďovanie – deti si vyberú kartičky a tie priraďujú (nalepujú) na karty konkrétnych farieb s prázdnymi poľami na doplnenie na ktoré sú nalepované príslušné kartičky s konkrétnym obrázkom odpadu (plasty, papier, sklo a zmiešaný odpad) 

– na záver kvíz – hra vo forme otázok – odpovedí – memorovanie poskytnutých informácií so spätnou väzbou s deťmi, následne diplom s odmenou pre deti.

2. Možnosti zavádzania environmentálnej výchovy na 1. stupni základných škôl v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu

     V rámci projektu „Informačné aktivity zamerané na problematiku nakladania s odpadmi pre spektrum cieľových skupín“ (ďalej len „projekt“) boli realizované v rámci viacerých aktivít aj virtuálne exkurzie pre žiakov základných škôl, ktoré boli zamerané na sprostredkovanie informácií o problematike nakladania s odpadmi formou video exkurzie. Predložený informačný materiál popisuje začlenenie realizovaných projektových aktivít v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre žiakov v zmysle prierezovej témy environmentálnej výchovy pre I. stupeň základných škôl. V prípade záujmu o video s virtuálnou exkurziou pre environmentálnu výchovu nám prosím zašlite požiadavku na e-mail: info@ozhelpslovakia.sk .

     V rámci Štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike je environmentálna výchova jednou z prierezových tém, ktoré sa spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami – ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy. (zdroj: ŠVP)

     Environmentálna výchova uvedená v časti 6.2.2 ŠVP sa prelína všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním a etickou výchovou. Cieľom environmentálnej výchovy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň na environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou. (zdroj: ŠVP)

     „Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne. Na realizácii prierezovej témy sa podieľajú viaceré vzdelávacie oblasti (učebné predmety). Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a zručností upozorňujeme žiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si už osvojili na pochopenie problematiky zo širšieho pohľadu. Len tak dokážu skutočne pochopiť globálne problémy. Pochopenie je základnou podmienkou aktívneho prístupu žiakov k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného prostredia. Prierezové témy sú dôležitým prvkom vo vzdelávaní a podieľajú sa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt.

     Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť poskytuje ucelený elementárny pohľad na okolitú prírodu a prostredie. Učí pozorovať, citlivo vnímať a hodnotiť konanie ľudí vo vzťahu k životnému prostrediu. V maximálnej miere využíva priame pozorovanie žiakov okolitého prostredia, ktoré výrazne ovplyvňuje emocionálnu stránku osobnosti jedinca.

     Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zdôrazňuje pochopenie objektívnej platnosti základných prírodných zákonitostí, dynamických súvislostí od ekosystémov po biosféru ako celku, postavenie človeka v prírode a komplexnú funkciu ekosystémov vo vzťahu k ľudskej spoločnosti.

     Vzdelávacie oblasti Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty sa zameriavajú na súvislosti medzi ekologickými, technicko-ekonomickými a sociálnymi prístupmi k riešeniu problematiky a poukazujú na ďalšie princípy udržateľnosti rozvoja (medziľudské vzťahy, spolupráca v rozmanitosti, odstraňovanie chudoby, chorôb, zmenšovanie rozdielov medzi ľuďmi, zaistenie dôstojného života ľudí.).

     Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb rieši problematiku vplyvu prostredia na vlastné zdravie a na zdravie iných. V súvislosti s problémami súčasného sveta poukazuje aj na dôležitosť starostlivosti o životné prostredie pri organizovaní masových športových podujatí.

     Dôležitú úlohu v prierezovej téme zastupujú informačno-komunikačné technológie, ktoré umožňujú využívať aktuálne údaje o stave životného prostredia a možnosť simulovať určité udalosti. Komunikačné technológie podnecujú záujem o spôsoby riešenia ekologických problémov, umožňujú nadväzovať kontakty v tejto oblasti a vymieňať si informácie v rámci republiky, krajín EÚ a sveta.

     Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra poskytuje mnoho príležitostí na zamyslenie sa nad vzťahom človeka a životného prostredia, na uvedomenie si prírodného a sociálneho prostredia ako zdroja inšpirácie pre vytváranie kultúrnych a umeleckých hodnôt a na vnímanie estetických kvalít životného prostredia.“ (Kelecová, M., 2009)

Environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka v nasledovných oblastiach vedomostí, zručností a schopností:

• schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
• poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu rôznych oblastiach sveta;
• schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
• poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu;
• rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;
• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu;
• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať      o nich,          racionálne          ich      obhajovať     a zdôvodňovať        svoje názory a stanoviská;
• schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce. (Kelecová, M., 2009)

Environmentálna výchova taktiež napomáha žiakom v nasledujúcich oblastiach formovania postojov a budovania systému hodnôt:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu;
• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti;
• posilňovať pocit  zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby;
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia;
• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;
• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu;
• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. (Kelecová, M., 2009)

V kontexte realizovaných aktivít v rámci projektu najmä z pohľadu tvorby odpadov ako aj riešenia systému odpadového hospodárstva sú relevantné nasledujúce tematické okruhy environmentálnej výchovy z oblasti ochrany prírody a krajiny :

Ľudské aktivity a problémy životného prostredia, relevantné pre problematiku nakladania s odpadmi v kontexte environmentálnej výchovy:

Vzťah človeka k prostrediu – relevantné pre problematiku nakladania s odpadmi v kontexte environmentálnej výchovy:

Hra ako prvok environmentálnej výchovy na I. stupni základných škôl

     „Komenský hru charakterizuje pomocou siedmich atribútov, ktoré sprevádzajú každú hru. Je to pohyb – u detí predstavuje neoddeliteľnú súčasť života, deti sú aktívne a nabité energiou, ktorú treba využiť. Ďalej hru sprevádza dobrovoľnosť - do hry nemôžeme nikoho nútiť, deti by sa mali samy rozhodovať. Ďalším atribútom je spoločnosť - deti hľadajú kontakt s kamarátmi, nachádzajú v nich aj svojich súperov. Súperenie hru skvalitňuje, vyprovokováva deti k väčšej snahe a odvahe. Každá hra musí byť vymedzená poriadkom. Ten určí medze, v ktorých sa hráči smú pohybovať, zamedzuje teda hádkam a ďalším potýčkam medzi žiakmi. Hra ďalej musí byť jednoduchá, zrozumiteľná, zoznámenie s pravidlami by nemalo byť dlhé a zložité. Posledným atribútom je príjemný koniec nasledujúci po hre. Príjemný koniec hry predstavuje oddych, prestávku medzi vyučovaním. Hra má svoje miesto priamo vo vyučovacej hodine.“ „Hry sú odporúčané do všetkých tried, ale majú byť vždy upravené pre potreby žiakov. Dôležitú úlohu hrá hra aj v predškolskom veku, keď učenie vychádza práve z nej. Na správne pochopenie vecí slúžia deťom hračky. Pred vstupom do školy by deti mali poznať základné pojmy, rozoznať farby, spoznať čo je veľa a čo málo a vedieť počítať aspoň do dvadsiatich. Ďalej je však hra aj neoddeliteľnou súčasťou voľného času. Podľa Komenského je možné počas dňa stíhať prácu, odpočinok, vzdelávanie i hru“ (podľa: Nemec, 2002; cit.: Malá, D., 2014). 

Dôvody pre použitie hier na škole

1) Dieťa je zvyknuté sa hrať z predškolského veku, kde získava veľké množstvo skúseností a je teda zvyknuté objavovať svet týmto spôsobom. Škola by mala tento spôsob učenia podporiť uváženou formou hry.

2) Hra dieťaťu uľahčuje prechod z materskej na základnú školu.

3) Hra podporuje sústredenosť a vytrvalosť.

4) Hra je dobrou motiváciou na učenie.

5) Hra umožňuje deťom popustiť uzdu fantázii, vymýšľať nové riešenia a rozvíjať tak kreativitu.

6) Určitá hra môže pomôcť s riešením sociálnych konfliktov a emocionálnych problémov (strach, nervozita).

7) Pri hre sa deti učia od seba navzájom.

8) Zvyšovanie hodnoty hrania, deti sa potom hrajú aj samy vo voľnom čase.

9) Pri hrách využívame aj pohybové aktivity a narúšame tak stereotypné sedenie v lavici. (podľa: Petillon, H., 2013; cit.: Malá, D., 2014) 

Realizované videoexkurzie a ďalšie možnosti environmentálneho vzdelávania žiakov na I. stupni základných škôl

     V rámci projektu boli realizované v spolupráci so spoločnosťou Bratislavská recyklačná s.r.o. videoexkurzie, ktoré boli zamerané na problematiku separácie odpadov. Bratislavská recyklačná s.r.o. disponuje modernou technologickou linkou na separáciu a minimalizáciu objemov separovaných odpadov. Súčasťou videoexkurzií je video blok o problematike výskytu odpadov v kontexte ľudských činností a možnosti separácie komunálnych odpadov.

     Táto aktivita priamo nadväzuje na zážitkové aktivity realizované v spolupráci s materskými školami, v rámci ktorých boli realizované hry na zber jednotlivých prúdov odpadov. Zároveň je táto aktivita potenciálnym informačným vstupom pre realizáciu environmentálnej výchovy vo vyšších ročníkoch základných škôl.

     Ďalším možným využitím videoexkurzií je možnosť tvorby dotazníkov vo forme testov, diskusií o problematike odpadov so žiakmi základných škôl v súlade s pravidlami a princípmi environmentálnej výchovy.

     Na videoexkurzie je možné nadviazať aj konkrétnymi aktivitami prierezovo v rámci jednotlivých predmetov, relevantných pre problematiku environmentálnej výchovy ako aj prácou v záujmových krúžkoch.

     Na túto aktivitu je taktiež možné nadviazať exkurziami o ďalšom spracovaní odpadov v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva a riešiť túto problematiku prierezovo v zmysle prírodovedných aj technických predmetov.

     Najvýhodnejšou variantou environmentálnej výchovy na 1. stupni základných škôl je kombinácia prístupov hry a reálnymi exkurziami, návštevou stredísk na separáciu odpadov. Deti v tomto veku zaujíma, „čo je za hranicami“ bežného zberu odpadov, čo sa s nimi deje mimo zberných miest a domácnosti. Hra s didaktickými prvkami jej riadenia by mala prepojovať deje odpozorované zo situačných skúseností získaných pri exkurzii v kombinácii s ukotvením informácií počas hry. V tomto veku by už mala mať hra s didaktickými prvkami charakter hmatateľného výstupu vo forme objektivizácie získaných informácií. Najvhodnejším priestorom pre objektivizáciu neformálneho charakteru ekologických hier sú centrá voľného času.    

3. Možnosti zavádzania environmentálnej výchovy na 2. stupni základných škôl v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu

     V rámci Štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike je environmentálna výchova jednou z prierezových tém, ktoré sa spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami – ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy. (ŠVP; str. 20)

     „Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne. Na realizácii prierezovej témy sa podieľajú viaceré vzdelávacie oblasti (učebné predmety). Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a zručností upozorňujeme žiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si už osvojili na pochopenie problematiky zo širšieho pohľadu. Len tak dokážu skutočne pochopiť globálne problémy. Pochopenie je základnou podmienkou aktívneho prístupu žiakov k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného prostredia. Prierezové témy sú dôležitým prvkom vo vzdelávaní a podieľajú sa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt.

     Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť poskytuje ucelený elementárny pohľad na okolitú prírodu a prostredie. Učí pozorovať, citlivo vnímať a hodnotiť konanie ľudí vo vzťahu k životnému prostrediu. V maximálnej miere využíva priame pozorovanie žiakov okolitého prostredia, ktoré výrazne ovplyvňuje emocionálnu stránku osobnosti jedinca.

     Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zdôrazňuje pochopenie objektívnej platnosti základných prírodných zákonitostí, dynamických súvislostí od ekosystémov po biosféru ako celku, postavenie človeka v prírode a komplexnú funkciu ekosystémov vo vzťahu k ľudskej spoločnosti.

     Vzdelávacie oblasti Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty sa zameriavajú na súvislosti medzi ekologickými, technicko-ekonomickými a sociálnymi prístupmi k riešeniu problematiky a poukazujú na ďalšie princípy udržateľnosti rozvoja (medziľudské vzťahy, spolupráca v rozmanitosti, odstraňovanie chudoby, chorôb, zmenšovanie rozdielov medzi ľuďmi, zaistenie dôstojného života ľudí.).

     Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb rieši problematiku vplyvu prostredia na vlastné zdravie a na zdravie iných. V súvislosti s problémami súčasného sveta poukazuje aj na dôležitosť starostlivosti o životné prostredie pri organizovaní masových športových podujatí.

     Dôležitú úlohu v prierezovej téme zastupujú informačno-komunikačné technológie, ktoré umožňujú využívať aktuálne údaje o stave životného prostredia a možnosť simulovať určité udalosti. Komunikačné technológie podnecujú záujem o spôsoby riešenia ekologických problémov, umožňujú nadväzovať kontakty v tejto oblasti a vymieňať si informácie v rámci republiky, krajín EÚ a sveta.

     Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra poskytuje mnoho príležitostí na zamyslenie sa nad vzťahom človeka a životného prostredia, na uvedomenie si prírodného a sociálneho prostredia ako zdroja inšpirácie pre vytváranie kultúrnych a umeleckých hodnôt a na vnímanie estetických kvalít životného prostredia.“ (Kelecová, M., 2009)

Environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka v nasledovných oblastiach vedomostí, zručností a schopností:

• schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
• poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta;
• schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
• poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu;
• rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;
• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu;
• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať      o nich, racionálne    ich          obhajovať     a zdôvodňovať        svoje názory a stanoviská;
• schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce. (Kelecová, M., 2009)

Environmentálna výchova taktiež napomáha žiakom v nasledujúcich oblastiach formovania postojov a budovania systému hodnôt:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu;
• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti;
• posilňovať pocit  zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby;
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia;
• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;
• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu;
• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. (Kelecová, M., 2009)

V kontexte realizovaných aktivít v rámci projektu najmä z pohľadu tvorby odpadov ako aj riešenia systému odpadového hospodárstva sú relevantné nasledujúce tematické okruhy environmentálnej výchovy z oblasti ochrany prírody a krajiny:

• ľudské sídlo – mesto – dedina (umelý ekosystém, jeho funkcia a vzťah k okoliu, aplikácia na miestne podmienky),
• urbanizácia – vplyv na prírodu a krajinu, kultúrna krajina (pochopenie dôsledkov rozhodnutí a činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav životného prostredia). (Kelecová, M., 2009)

Ľudské aktivity a problémy životného prostredia, relevantné pre problematiku nakladania s odpadmi v kontexte environmentálnej výchovy:

• Priemysel a životné prostredie (priemyselná revolúcia a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracovávané materiály a ich pôsobenie na životné prostredie, vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťah priemyslu k ochrane životného prostredia, priemysel a udržateľný rozvoj spoločnosti).
• Odpady a spôsoby hospodárenia s odpadmi (odpady a príroda, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhy odpadu, likvidácia, triedenie, recyklovanie odpadu).
• Zmeny v krajine (dôsledky urbanizácie – narušovanie prírodných ekosystémov, záber poľnohospodárskej pôdy, územné plánovanie z hľadiska ochrany životného prostredia). (Kelecová, M., 2009)

Vzťah človeka k prostrediu – relevantné pre problematiku nakladania s odpadmi v kontexte environmentálnej výchovy:

• Naše mesto, obec ( prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby využívania a riešenia odpadového hospodárstva, príroda a kultúra nášho okolia a jej ochrana).
• Náš životný štýl (spotreba vecí, energie, odpady, vplyv na prostredie).
• Lokálne a globálne ekologické problémy (príklad problému, jeho príčina, dôsledok , súvislosť ,možnosti a spôsoby riešenia, vlastný názor, jeho zdôvodnenie a prezentácia). (Kelecová, M., 2009)

Realizované videoexkurzie a ďalšie možnosti environmentálneho vzdelávania žiakov na 2. stupni základných škôl

     V rámci projektu boli realizované v spolupráci so spoločnosťou Bratislavská recyklačná s.r.o. videoexkurzie, ktoré boli zamerané na problematiku separácie odpadov. Bratislavská recyklačná s.r.o. disponuje modernou technologickou linkou na separáciu a minimalizáciu objemov separovaných odpadov. Súčasťou videoexkurzií je aj video blok o problematike výskytu odpadov v kontexte ľudských činností a možnosti separácie komunálnych odpadov.

     Táto aktivita priamo nadväzuje na zážitkové aktivity realizované v spolupráci s materskými školami, v rámci ktorých boli realizované hry na zber jednotlivých prúdov odpadov. Zároveň je táto aktivita potenciálnym informačným vstupom pre realizáciu environmentálnej výchovy vo vyšších ročníkoch základných škôl.

     Ďalším možným využitím videoexkurzií je možnosť tvorby dotazníkov vo forme testov, diskusií o problematike odpadov so žiakmi základných škôl v súlade s pravidlami a princípmi environmentálnej výchovy.

     Na videoexkurzie je možné nadviazať aj konkrétnymi aktivitami prierezovo v rámci jednotlivých predmetov, relevantných pre problematiku environmentálnej výchovy ako aj prácou v záujmových krúžkoch.

     Na túto aktivitu je taktiež možné nadviazať exkurziami o ďalšom spracovaní odpadov v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva a riešiť túto problematiku prierezovo v zmysle prírodovedných aj technických predmetov.

    Žiaci na 2. stupni základných škôl by mali mať prístup k takým informáciám o problematike nakladania s odpadmi, aby si mohli utvoriť celostnú predstavu o tejto problematike. Najvhodnejšou variantou je kombinácia didaktických hier s jasnými pravidlami s možnosťou objektivizácie získaných informácií formou dotazníkov. V kombinácii s hrou by mali exkurzie prispievať k holistickému pohľadu, ktorý by bolo možné využiť pri štúdiu a environmentálnej výchove prierezovo v rámci iných predmetov. Napríklad exkurzie u spracovateľov odpadu, ktorí sú úspešní v širšom geografickom priestore môžu pozitívne vplývať na hodnotové spektrum detí na 2. stupni základných škôl. Kombinácia exkurzií s didaktickou hrou môže byť prínosom aj pri nadobúdaní spektra zručností, ktoré nie je možné zabezpečiť poddimenzovaným štúdiom technických predmetov. Taktiež riadený rozhovor počas exkurzií umožní nazerať holisticky na spojitosť socio-ekonomických javov v kontexte problematiky ekológie a umožní tak formovať zodpovedný prístup k sebe aj okolitému prostrediu.

     Video výstup projektu OZ HELP SLOVAKIA v kontexte problematiky odpadov je dôkazom toho, že aj túto tému je možné poňať kreatívne v kultúrnom kontexte vedomia súčasných detí.

     Kombináciu didaktickej hry s jasnými pravidlami spolu s exkurziami je možné následne využiť pri tematickom zadávaní návrhov projektov aj na tvorbu projektov detí 2 stupňa základných škôl, čo pozitívne prispeje k utvrdeniu a prehĺbeniu získaných vedomostí tvorivým spôsobom.

Didaktická hra ako prvok environmentálnej výchovy na II. stupni základných škôl, na stredných školách a gymnáziách

     Didaktická hra je hra používaná vo výučbe, ktorej cieľom je nadobudnutie nových poznatkov, zručností, rozvíjanie sociálnych kontaktov, spolupráce, tímovosti, tvorivosti, pamäte, fantázie. Uľahčuje učenie, motivuje a prináša kladné zážitky počas učenia. Didaktická hra sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi. Pedagogickým zámerom, prekonávaním ťažkostí, rešpektovaním pravidiel a cieľom. Medzi požiadavky, ktoré by hra mala obsahovať, radíme objavnosť, kolektívnosť, reálnosť (možnosť uskutočnenia v daných priestoroch), súťaživosť, správnu organizáciu, primeranú obtiažnosť veku žiakov (podľa: Podroužek, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014).

     Didaktické hry môžeme členiť z mnohých hľadísk pohľadov. Na krátkodobé a dlhodobé, podľa doby trvania. Ďalej sa členia podľa miesta, kde sa odohrávajú, podľa druhu činnosti, ktorá prevláda, podľa toho, čo a kým je hodnotené a kto hry pripravuje (podľa: Vališová, A., Kasíková, H., 2011; cit.: Malá, D., 2014).

    V prírodovede môžeme využívať niekoľko druhov didaktickej hry. Jedným druhom je hra, ktorá je založená na osvojovaní faktov a pojmov, kedy pedagóg môže použiť napríklad pexesá, kvízy, hádanky, skladačky. Ďalším typom je hra, ktorá imituje činnosti a situácie. Táto hra rozvíja fantáziu a tvorivosť, učí žiakov formulovať myšlienky, reagovať na situácie. Plánované hry (simulačné) predstavujú obraz reálnej situácie, ktorá je prevedená do hry. (podľa: Podružok, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014).

     Každá hra by mala byť najskôr vyskúšaná, než sa trvalo začlení do výučby. Učiteľ ju teda musí overiť a pri overovaní sleduje a zapisuje si detaily priebehu. Sleduje časový limit a jeho primeranosť a pretiahnutie, otázky k priebehu a hodnoteniu hry, hernej situácii a správaniu žiakov počas hry, pripomienky k priebehu. Podľa svojich poznámok urobených počas hry a pri neskorších pripomienkach môže pedagóg ďalej hru modifikovať. Hry je vhodné koncipovať a zaznamenávať podľa nasledujúcej štruktúry: názov hry, pomôcky, nároky na prostredie, pravidlá a ciele hry, ukončenie hry, pedagogický zámer, spôsob hodnotenia, varianty hry a hlavné body do diskusie (podľa: Vališová, A., 2011; cit.: Malá, D., 2014).

Ciele, metódy a formy didaktických hier

     Didaktická hra v pedagogike nepredstavuje len zábavu, jej výsledok musí konkrétny. Tento konkrétny cieľ si stanovuje učiteľ vopred, k nemu chce dôjsť.

     Ciele hier môžeme rozdeľovať do troch kategórií – sú to ciele individuálne, skupinové a kurikulárne. Do cieľov individuálnych radíme vzdelávanie, užívanie si, novú inšpiráciu. Sú to ciele, ktoré napĺňajú očakávania účastníka či vedúceho hry. Ciele skupinové sa sústredia na celú skupinu, utužovanie vzťahov vo vnútri skupiny pomocou spolupráce a spoločných zážitkov. Ciele kurikulárne predstavujú spôsob, ktorým chce pedagóg účastníkov ovplyvniť, spôsob akým odovzdáva účastníkom znalosti, zručnosti, postoje, hodnoty (podľa: Činčera, J., 2007; cit.: Malá, D., 2014). 

Vyučovacie metódy kombinované s didaktickou hrou

     Pri výbere vyučovacích metód je dôležité brať do úvahy ich vplyv na žiakov, snažíme sa o aktívne zapájanie žiakov, rozvoj tvorivosti a vlastných názorov. Je vhodné metódy kombinovať. Každý pedagóg má vytvorený svoj systém vyučovania, v ktorom používa často určité metódy (t.j. metódy hlavné), ktoré dopĺňa metódami pomocnými (podľa: Podroužek, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014). 

Kategória slovných vyučovacích metód

      Pri týchto metódach je žiak väčšinou pasívny. Výnimkou je didaktická hra a rozhovor. Metódy väčšinou sprostredkovávajú veci, ktoré žiak nemôže z určitých dôvodov (priestor, čas, neznalosť) riešiť sám, ale musí s nimi byť oboznámený.

     Prvou slovnou metódou je rozprávanie. Tejto metóde nesmie chýbať dramatický náboj, dej, premyslený scenár. Pedagóg musí žiakov zaujať, mal by pracovať s mimikou, hlasom, prípadne rozprávanie dramatizovať. Za ďalšiu slovnú metódu považujeme popis. Pri tejto metóde je dôležité postupovať štruktúrovane, zamerať sa na všeobecné a hlavné znaky.

     Často sa používa na porovnávanie či klasifikáciu vecí, javov. Vysvetľovanie (výklad) predstavuje metódu, ktorá je relatívne náročná na pozornosť a myslenie žiakov. Môžeme ju kombinovať s nákresom, najlepšie priamo pri výklade pred zrakmi žiakov. Slovná vyučovacia metóda popis sa podieľa na formovaní osobnosti žiaka ako hovorcu či poslucháča. Hlavným prvkom je kladenie otázok pedagógom, čo aktivizuje poslucháčov, teda žiakov. Otázka by mala byť jasne formulovaná, logická, jazykovo správne tvorená a primerane náročná veku žiakov. Učiteľ by sa mal vyvarovať zlému slovosledu, zloženým otázkam, nápovedným otázkam, chytákom. Poslednou metódou, ktorú radíme do slovných vyučovacích metód, je didaktická hra (podľa: Podroužek, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014). 

Kategória práce s textom

     Za učebný text považujeme text v učebnici, pracovných zošitoch, text v odbornej literatúre, ktorá sa viaže k danej problematike, text v odborných časopisoch, kľúčoch, atlasoch a encyklopédiách. Text je doplnený obrazovým materiálom. Tieto metódy sa pri didaktickej hre využívajú zriedka (podľa: Podroužek, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014). 

Kategória metód priameho zmyslového poznávania

     Počas vyučovania prírodopisu či biológie máme možnosť zapájať aj čuch, chuť a hmat. Žiaci nemusia iba pasívne počúvať a sledovať vyučujúceho. Čím viac zmyslov žiak pri vyučovaní aktivuje, tým väčší bude jeho zážitok. Jednou z metód zmyslového poznávania je pozorovanie, pri ktorom si žiaci vytvárajú jasné predstavy o veci, jave. Pozorovanie vykonávame iba okom alebo pomocou špeciálnych pomôcok (lupa, mikroskop, ďalekohľad). Pozorovanie vždy vykonávame od celku k jednotlivým čiastkovým častiam. Pozorovanie môže byť krátkodobé alebo dlhodobé (podľa: Podroužek, L., 2003; cit.: Malá, D., 2014).

4. Ekologické hry ako prvok environmentálnej výchovy pre deti predškolského veku a žiakov základných a stredných škôl

     Význam zážitkovej pedagogiky

      Dôležitým aspektom pri výchove je schopnosť jej objektivizácie vo vedomom prežívaní človeka, v súlade s jeho udržateľným spektrom hodnôt a potrieb. Ide o to spektrum hodnôt a potrieb, ktoré nielen utvárajú človeka ako celostnú bytosť ale aj bytosť zodpovednú za priestor spoločného prežívania. V tomto zmysle by malo ísť o celoživotný proces objektivizácie významu ekologickej udržateľnosti. V tomto smere je podstatným prvkom výchovy zážitková pedagogika, ktorá umožňuje objektivizáciu nadobudnutých informácií nielen v racionálnom zmysle hodnotového spektra a logiky ale aj v zmysle intuitívnom, vedome prežitom. Inými slovami, zážitková pedagogika umožňuje vplývať aj na tie aspekty celostnosti človeka, ktoré zostávajú vplyvom konvenčného vzdelávacieho procesu nerozvinuté.

     Zážitková pedagogika vychádza z niekoľkých základných princípov. Prvým z princípov je cyklus učenia pomocou zážitku, podľa ktorého sa najlepšie učíme z vlastných skúseností. Ďalším z princípov zážitkovej pedagogiky je princíp flow, teda naše zaujatie pre hru, vžitie sa do situácie. Pod princípom komfortných zón sú označené zóny, ktoré ohraničujú adekvátnu mieru výziev. Sú individuálne. Výzvy vďaka nadobúdajúcim skúsenostiam gradujú, tým sa aj rozširujú zóny. Rozlišujeme zónu komfortnú, čo je zóna činností, ktoré nevyvolávajú žiadny stres. Pre účastníka nepredstavuje žiadnu výzvu a teda ani žiadne učenie, zónu učenia, ktorá predstavuje tiež mieru zvládnuteľnej výzvy, avšak vyžaduje určité sústredenie a prácu. Pri zvládnutí výziev zo zóny učenia sa zároveň rozširuje zóna komfortu a zvyšuje viera vo svoje schopnosti. Poslednou zónou je zóna nezvládnuteľných aktivít, ktoré vykazujú neprimeranú mieru výzvy, účastník zlyháva a znižuje si sebavedomie. Posledným princípom je princíp dobrovoľnosti. Každý účastník hry by si mal sám určiť mieru prijateľnej výzvy, nikto by nemal byť nútený vedúcim alebo skupinou k povinnej účasti. Ak účastník zistí, že je pre neho výzva nezvládnuteľná, môže kedykoľvek odstúpiť (podľa: Činčera, J., 2007; cit.: Malá, D., 2014).

     Využitie ekologických hier v environmentálnej výchove

     Význam environmentálnej výchovy je v dnešnej dobe obrovský. Pomocou environmentálnej výchovy si žiaci uvedomujú vzťahy v prírode, mieru jej ohrozenia a získavajú informácie k tomu, ako životné prostredie chrániť. Žiaci sa dozvedajú informácie o negatívnom vplyve človeka a vytvárajú si tak názory a postoje, ktoré môžu pomôcť k ochrane prírody a nasledovnému súladu medzi človekom a biosférou.

     Hra predstavuje plnohodnotný výchovný prostriedok a metódu učenia. Ekologicky zamerané hry teda nie sú výnimkou, majú svoje miesto vo vzdelávaní. Ekologické hry pomáhajú zoznámiť sa s prírodnými zákonitosťami, vybudovať vzťah k prírode, nahliadnuť do problematiky ekológie a životného prostredia, vytvárať si názory, nachádzať riešenia a zvyšovať záujem o celú problematiku. Do celoročného plánu výučby environmentálneho vzdelávania, výchovy a osvety je možné zaradiť krátke až stredne dlhé environmentálne projekty, na ktorých sa môžu podieľať všetci vyučujúci a zaraďovať jednotlivé časti do daných predmetov. Je možné využiť aj mimoškolské aktivity, avšak vždy s ohľadom na dostatok financií uvoľnených zo školského rozpočtu (podľa: Skýbová, J., 2008; cit.: Malá, D., 2014). 

Cieľové skupiny v kontexte environmentálnej výchovy

     Hry musia byť vždy zodpovedajúce veku a skúsenostiam detí a žiakov, ďalej je potom hry vhodné spájať s daným ročným obdobím či aktuálnymi problémami.

     Cieľové skupiny (t.j. deti v materských školách, žiaci oboch stupňov základných škôl, študenti stredných škôl a učilíšť, dospelí) sa zoznamujú so základnými javmi a súvislosťami, kam radíme dopad ľudských aktivít na životné prostredie, závislosť ľudí na ňom, jeho problémy a porovnávanie stavu životného prostredia v minulosti a súčasnosti. Je potrebné porozumieť aj legislatíve, ktorá sa k problematike vzťahuje - s ohľadom na vek žiakov. Potom sa cieľové skupiny môžu snažiť riešiť problémy životného prostredia (podľa: Skýbová, J., 2008; cit.: Malá, D., 2014).

     Hry na strednej škole nie sú už toľko využívané ako v nižších ročníkoch, avšak ich výhody použitia zostávajú rovnaké. Žiaci si rozhodne učivo lepšie zapamätajú a zopakujú aktívnou formou hry ako frontálnym výkladom látky. Študenti sú už vyspelejší pri argumentácii, diskusii, a preto tieto formy často využívame. Hry robia hodinu pestrejšou a motivujú žiakov k zapojeniu sa. Rovnako sa pri skupinových hrách rozvíja kooperácia a komunikácia medzi žiakmi, posilňujú sa sociálne väzby a ponúka priestor na uplatnenie individuálnych schopností.

     Navrhnuté hry si môže pedagóg ľubovoľne upraviť, skrátiť či predĺžiť a to väčšinou pridaním či odobratím kvízových otázok a položiek na spoznávanie. Obtiažnosť hier je možné tiež upravovať. Hry sú samozrejme ťažšie v porovnaní s hrami určenými pre 2. stupeň základných škôl.

     Ciele environmentálnej výchovy delíme podľa doby trvania na krátkodobé, dlhodobé a celkové. Krátkodobé ciele predstavujú rešpektovanie ekologického princípu a teda aj snahu o zmiernenie negatívnych vplyvov človeka. Medzi ciele dlhodobej a celkovej patrí cieľavedomá a sústavná prevencia vážnych problémov ničenia životného prostredia a vytvorenie ideálneho vzťahu medzi človekom a prostredím (podľa: Havlická, E. a kolektív, 1992; cit. z: Malá, D., 2014). 

     Metódy a proces ekologických hier

     Podľa Havlickej (1992) môžeme metódy používané pri ekologických hrách rozdeliť do dvoch skupín, a to na hry využívajúce grafické a názorné metódy a hry spojené s praktickými metódami. Do prvej skupiny zaraďujeme nasledujúce metódy hier: prírodovedné testy, hádanky, kvízy, rébusy, prírodovedné súťažné chodníky, prírodovedné pozorovania. Využívame tu obrázky, prírodniny, modely, odborné časopisy či videá. Hry vedú k tvorivému a samostatnému konaniu žiakov. Praktické metódy prebiehajú výlučne v prírode a s hrami súvisia iba úzko, teda pri zakomponovaní ekologických hier do činností vonku ako sú mapovanie výskytov určitých druhov, pestovanie rastlín, prikrmovanie vtáctva a zveri, upratovanie skládok či chránených území. (cit.: Malá, D., 2014) 

Každá hra prebieha na pozadí zvoleného scenára, ktorý spravidla tvoria nasledujúce body:

1. výber hry – pedagóg by mal zvoliť taký charakter hry, aby v maximálnej miere zodpovedal schopnosti reflexie cieľovej skupiny, pre ktorú je hra určená. Dôležitým aspektom je priestor hry, jej dĺžka, schopnosť využitia jej výstupov v ďalšom procese vzdelávania; 

2. reflexia pravidiel hry skupinou – účastníci hry by si mali byť vedomí pravidlami hry, hra by mala myť nezávislého arbitra, ktorý reflektuje priebeh hry nielen počas jej procesu, ale umožňuje spätnú väzbu, ktorá priamo – formálne, alebo nepriamo vedie skupinu k uvedomeniu si zmyslu hry;

3. ukončenie hry – každá hra by mala mať jasné ukončenie v zmysle objektivizácie získaných informácií a skúseností. U mladších detí by mala byť hra naviazaná na odmenu za účasť na hre, u starších detí a žiakov vyšších ročníkov by mal mať výstup z hry didaktický charakter umožňujúci priamu objektivizáciu získaných informácií vo forme neformálneho testu, riadeného rozhovoru a podobne, u žiakov stredných škôl a gymnázií môže hra byť základom pre výber projektov realizácie školských prác a podobne. 

Príklady hier

Hra Ekologické pexeso

Cieľová skupina: zvolená v zmysle konkrétnej náročnosti pedagógom, skupinovo v rade za sebou pre materské školy, v dvojciach s prvkom súperenia pre deti I. stupňa základných škôl;

Časový interval hry: 20 - 30 minút, počet účastníkov: 6 – 30;

Pomôcky: Pre projekciu separácie odpadov kartičky farebne rozlíšené jednotlivými prúdmi odpadu a kartičky s konkrétnym typom odpadu, ktoré sa priraďujú k jednotlivým farebným kartičkám. Hru je možné hrať v uzatvorených priestoroch aj v prírode.

Cieľ hry: orientácia v efektívnej separácii odpadov;

Pravidlá, priebeh hry: deti materských škôl si vyberú kartičky so znázornenými odpadmi a v rade za sebou ich priraďujú na základe farebného rozlíšenia jednotlivým farebným kartičkám, deti na základných školách môžu hrať túto hru vo dvojciach s využitím prvku súperenia.

Hra Kompostári

Táto hra je verziou ekologického pexesa

Cieľová skupina: 2. stupeň ZŠ 

Časový interval hry: 25 minút

Počet účastníkov: 5 - 30

Pomôcky: kartičky s názvami odpadov, hru je možné hrať v uzatvorených priestoroch aj v prírode.

Ciele hry: zoznámiť žiakov s výhodami a možnosťami zúžitkovania organického odpadu, obmedzovania organického odpadu v zmiešaných odpadkových košoch, utriediť znalosti o tom, čo do kompostu patrí a čo nie, rozvíjať spoluprácu a komunikáciu v skupine, posilniť sociálne väzby v triede

Príprava hry: pedagóg pripraví kartičky s názvami odpadov, rozmiestni ich po triede alebo ich zamieša do vrecúška.

Pravidlá, priebeh hry: hra začína tým, že sa každý žiak snaží nájsť kartičku s odpadom. Akonáhle ju nájde, začne sa s ostatnými žiakmi zoskupovať a diskutovať o svojich kartičkách. Úlohou skupiny je vytvoriť skupinu odpadov, ktoré do kompostu patria. Pokiaľ sa skupina zhodne, že nejaký odpad do kompostu nepatrí, je jej úlohou na papier napísať, kam by mal odpad priradený (príklad: sklo nepatrí na kompost, žiaci ho teda pošlú do koša na číre či farebné sklo). Žiak, ktorého skupina pošle inam, dôjde k učiteľovi, aby mu skontroloval miesto vyhodenia a potom sa môže ďalej zúčastniť diskusie o rozdelení odpadu.

Ukončenie hry: hra končí v momente, keď žiaci vytvoria skupinu odpadov, ktorá predstavuje kompost a pre ostatné odpady správne určí miesto vyhodenia.

Hra Slovní gladiátori

Cieľová skupina: žiaci stredných škôl a gymnázií

Čas prípravy: 20 minút

Časový interval hry: 25 – 35 minút

Počet účastníkov: 8 - 30

Pomôcky: pripravené témy diskutovaných problémov v oblasti znečistenia prostredia a nakladania s odpadmi v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva; hru je možné hrať v uzatvorených aj otvorených priestoroch;

Ciele hry: rozvíjať kritické myslenie a dedukciu, zlepšovať argumentáciu, rozvíjať prácu a komunikáciu v skupine, orientovať sa v aktuálnych ekologických problémoch a nazerať na ne z viacerých uhlov pohľadu, osvojiť si pravidlá kultivovanej diskusie;

Príprava hry: pedagóg pripraví spoločensky široko diskutované témy, o ktorých sa bude diskutovať. Témy môžu byť spektrálne orientované na regionálne až po rozmer globálnych problémov.

Pravidlá, priebeh hry: žiaci sa náhodne rozdelia do dvoch rovnako početných skupín, ktoré si sadnú proti sebe. Každá skupina bude zastávať odlišný názor, napríklad v kontexte konkrétneho systému nakladania s odpadmi. Pedagóg žiakov zoznámi s diskutovaným problémom a nechá im čas na vytvorenie argumentov zastávajúcich ich názor. Pedagóg v pozícii arbitra hodnotí argumenty žiakov a boduje ich. Žiaci si môžu zvoliť svojho hovorcu alebo sa do diskusie môžu zapojiť všetci. Víťazí skupina, ktorá získa väčší počet bodov od arbitra. To znamená, že vytvorí viac argumentov pre svoj postoj. 

Informačné zdroje:

Zdroj: Štátny pedagogický ústav: Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách; Konsolidované znenie, 2016;

Zdroj: https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-materske-skoly/

Zdroj: Štátny pedagogický ústav: Environmentálna výchova (prierezová téma); Spracovala: Kelecová. M., 2009

Zdroj: https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-prvy-stupen-zs/prierezove-temy/

Zdroj: Štátny pedagogický ústav: Environmentálna výchova (prierezová téma); Spracovala: Kelecová. M., 2009

Zdroj: https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-druhy-stupen-zs/prierezove-temy/

ŠIMONOVIČOVÁ, J.: Koncepcia rozvoja environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v SAŽP do roku 2030; 2020

ČINČERA, J.: Práce s hrou: pro profesionály. Praha: Grada, 2007.

HAVLICKÁ, E. a kol.: Ekologické hry. Olomouc: Dům dětí a mládeže, 1992.

MALÁ, D.: Ekologické hry ve výuce. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Pedagogická fakulta, 2014.

NĚMEC,  J.:     Od  prožívání  k  požitkářství:  výchovné  funkce  hry  a  její  proměny  v historických koncepcích pedagogiky. Brno: Paido – edice pedagogické literatury, 2002.

NEUMAN, J.: Dobrodružné hry a cvičení v přírodě: [od 9 do 99 let]. Praha: Portál, 1998.

PETILLON, H.: 1000 her pro školy, kroužky a volný čas: od Atomů po Život na ostrově. Brno: Edika, 2013.

PODROUŽEK, L.: Úvod do didaktiky prvouky a přírodovědy pro primární školu. Dobrá Voda: Aleš Čeněk, 2003.

SKÝBOVÁ, J.: Environmentální výchovné projekty a ekologické hry ve školní a mimoškolní praxi: pro učitelství biologie a environmentálního vzdělávání. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Pedagogická fakulta, 2009.

SKÝBOVÁ, J.: Environmentální výchovné projekty: pro učitelství MŠ a prvního stupně ZŠ. Univerzita Karlova v Praze, Pedagogická fakulta, 2008.

VALIŠOVÁ A., KASÍKOVÁ H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011.

VÍŠKA, V., NOVÁKOVÁ L.: Čeština nás baví: hry pro výuku češtiny na 1. stupni ZŠ. Praha: Triton, 2005, 149 s.