V rámci projektu „Informačné aktivity zamerané na problematiku nakladania s odpadmi pre spektrum cieľových skupín“ (ďalej len „projekt“) boli realizované v rámci viacerých aktivít aj zážitkové aktivity v prírode, ktoré boli zamerané na sprostredkovanie environmentálnej výchovy pre deti predškolského veku formou hier so zameraním na problematiku odpadov. Predložený informačný materiál popisuje začlenenie realizovaných projektových aktivít v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie.
- Možnosti zavádzania environmentálnej výchovy v materských školách v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie
Podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2022 pod číslom 2022/10933:5-A2140 s platnosťou od 1. septembra 2022; Štátny vzdelávací program (ďalej len „ŠVP“) pre predprimárne vzdelávanie v materských školách ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Štát prostredníctvom neho garantuje kvalitu inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania vo všetkých materských školách zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.
Štátny vzdelávací program okrem iného:
- predstavuje štátom stanovené vymedzenie cieľov a obsahu predprimárneho vzdelávania v súlade s aktuálnymi požiadavkami na budovanie základov vzdelania a kultúrnej gramotnosti v súčasnej spoločnosti,
- predstavuje základný rámec pre tvorbu konkrétnych školských vzdelávacích programov, ktoré sú prispôsobené lokálnym potrebám materských škôl a deťom, ktoré materskú školu navštevujú,
- je rámcom, oporou a východiskom pre tvorbu metodických materiálov pre materské školy, ktoré napomáhajú materským školám realizovať ich školské vzdelávacie programy,
- je koncipovaný tak, aby predprimárne vzdelávanie bolo plnohodnotným východiskom všeobecného vzdelávania na ďalších stupňoch vzdelávania; vymedzené vzdelávacie oblasti zabezpečujú kontinuitu s primárnym vzdelávaním v základnej škole,
- akcentuje zmysluplnú evaluačnú prácu pri dosahovaní cieľov vzdelávania v materskej škole a pri vyhodnocovaní účinnosti predprimárneho vzdelávania,
- vytvára predpoklady na autonómne plánovanie a realizáciu výchovy a vzdelávania na úrovni konkrétnych materských škôl.
Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v základnej škole a pre život v spoločnosti.
Všeobecnými cieľmi výchovy a vzdelávania v materskej škole sú:
Zážitkové aktivity v prírode, realizované v rámci projektu boli realizované v kontexte zamerania vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Človek a príroda je počiatočný rozvoj prírodovednej gramotnosti. Úlohou učiteľky je viesť deti k vyjadrovaniu aktuálnych predstáv o predmetoch, javoch a situáciách určených vzdelávacími štandardmi tak, aby malo každé dieťa možnosť vyjadriť svoju predstavu a prostredníctvom premyslených podnetov učiteľky ju meniť a zdokonaľovať.
Učiteľka volí také podnety, aby deti v čo najväčšej miere získavali skúsenosť s reálnymi predmetmi, javmi a situáciami. Priebeh výchovno-vzdelávacích činností je postavený na podnetných, stimulujúcich situáciách, ktoré vzbudzujú u detí snahu poznávať prírodné reálie. Učiteľka je pre deti vzorom zvedavej a bádajúcej osoby, ktorá kladie otázky a hľadá odpovede. Súčasťou rozvíjania prírodovednej gramotnosti je rozvíjanie špecifických spôsobilostí, ktoré dieťaťu dávajú nástroje na zorientovanie sa v nových poznávacích situáciách, pomáhajú mu systematizovať skúsenosť a vytvárať zmysluplné poznanie o fungovaní sveta.
Medzi prírodovedné spôsobilosti, ktoré je možné v predškolskom veku rozvíjať, patrí pozorovanie (cieľavedomé získavanie nových informácií z prostredia), kategorizovanie (porovnávanie a triedenie na základe cieleného pozorovania) a empirická komunikácia (vyjadrená argumentáciou, vlastnou skúsenosťou). Potrebné je venovať sa aj tvorbe detských otázok a spôsobu, akým sa snažia na ne hľadať odpoveď. Významné postavenie má v tomto smere aj rozvíjanie spôsobilosti tvoriť predpoklady. Predpoklady prirodzene vedú deti ku skúmaniu predmetov, javov a situácií pokusom a omylom alebo jednoduchým pozorovaním. Učiteľkinou úlohou je podporovať dieťa v jeho bádateľskej snahe, usmerňovať ho tak, aby dospelo k zmysluplnému poznaniu a poskytovať mu informácie, ktoré mu pomôžu uchopiť základné prírodovedné pojmy. (ŠVP; str. 12 – 13)
Hlavnými metódami realizácie zážitkových aktivít v kontexte projektu boli hry v prírode, pozorovanie, zážitkové učenie a riadený rozhovor opierajúci sa o skúsenosti detí.
Forma environmentálnej výchovy a vzdelávania v kontexte projektu bola realizovaná v zmysle časti 8 ŠVP prostredníctvom kombinácie nasledovných foriem denných činností:
- ekologické hry,
- vzdelávacia aktivita,
- pobyt vonku.
Ekologické hry boli realizované situačne avšak s rámcovo pripraveným scenárom tak, aby zohľadňovali možnosti a schopnosti detí predškolského veku.
Vzdelávacie aktivity boli ako súčasť ekologických hier aktivitami vzťahujúcimi sa na sprostredkovanie plánovaných vzdelávacích obsahov so zameraním na odpady v zmysle hierarchie nakladania s odpadmi a ich dopadmi na prírodu a človeka. V rámci vzdelávacích aktivít sa vytvára nosný priestor na postupné dosahovanie výkonových štandardov. Boli realizované ako skupinové aktivity detí. Časové trvanie vzdelávacej aktivity rešpektovalo schopnosti a potreby detí, ich vývinové osobitosti a zákonitosti psychohygieny tak, aby bola zabezpečená potrebná možnosť koncentrácie.
Pobyt vonku počas zážitkovej aktivity plnil okrem pedagogickej aj významnú zdravotnú funkciu. Súčasťou pobytu vonku boli zaradené aj vyššie uvedené hry a vzdelávacie aktivity, ktoré sú konkretizované v texte nižšie.
Všetky formy vyššie uvedených činností detí boli usmernené kvalifikovanými učiteľkami pre predprimárne vzdelávanie v spolupráci s pracovníčkami OZ HELP SLOVAKIA.
2. Realizované zážitkové aktivity formou hry
Logický rámec zážitkových aktivít pre deti predškolského veku:
Zážitkové aktivity v prírode v rámci projektu prebiehali v spolupráci s materskými školami s dvorom, alebo so škôlkami s bezpečným, peším dostupom do prírodného prostredia mestských parkov a lesov kvôli maximalizácii dopadu aktivity pri harmonickom pôsobení v prírodnom prostredí. Aktivity boli realizované v klimaticky vhodných mesiacoch – neskorej jari, leta, alebo na začiatku jesene.
Cieľové skupiny v rámci tejto aktivity sú identifikované tak, ako sú uvedené v rámci časti: „Prehľad cieľových skupín v rámci činnosti SAŽP na úseku EVVO do roku 2030“ (Šimonovičová, J., str. 16):
– Prioritné: pedagógovia – učiteľky materských škôl;
– Štandardné: deti materských škôl.
Realizované činnosti reflektovali na charakter a možnosti prijímania informácií pre deti vo veku 3 – 6 rokov pre zabezpečenie maximalizácie jej dopadov na formovanie základných environmentálnych návykov a gramotnosti detí predškolského veku; Podľa medzinárodných definícií vývinovej psychológie obdobie predškolského veku trvá od troch do 6-tich, príp. do 7-mich rokov veku dieťaťa (Vygotskij, Piaget. Venger a ďalší). Cieľová skupina v rámci tejto aktivity sú deti v predškolskom veku, tzn. vo veku 3 – 6 rokov pričom pre túto vekovú kategóriu je najprijateľnejšia neformálna výchova nepriameho pôsobenia vo forme hry pri zohľadnení miery schopnosti ich reflexie a denného harmonogramu aktivít v súlade s konštruktívnymi aspektmi vývinovej psychológie.
Realizácia aktivity ako aj priame činnosti v teréne boli zabezpečené 2 internými zamestnankyňami OZ HELP SLOVAKIA, ktoré riadili hry a koordinovali aktivity v spolupráci s učiteľkami materských škôl. Výstupy z aktivity vo forme fotodokumentácie a správy z aktivít boli zabezpečené v súlade s pravidlami GDPR tak, aby neboli zverejnené foto tváre ani iné identifikátory konkrétnych detí, zúčastnených na aktivitách. Časový rámec hry bol realizovaný v súlade s odporúčaniami a štruktúrovaním programu učiteľkami konkrétnych materských škôl.
Počas aktivity bol priebežne realizovaný neformálny rozhovor s deťmi kvôli mapovaniu reflexie tejto aktivity deťmi. Tým sa zabezpečila maximalizácia reflexie detí bez straty ich koncentrácie a záujmu o tému pri zabezpečení vecnej odmeny pre každé dieťa čo zvýšilo pozitívny dopad tejto aktivity vo formujúcom sa povedomí detí.
Scenár zážitkových aktivít – hra o triedení odpadu:
– začiatok hry – informovanie detí – o jednotlivých odpadoch, o tom, koľko sa rozpadajú odpady v prírode, o tom, prečo je potrebné ochraňovať prírodu, o správaní sa v lese, o tom, ako odpady ohrozujú zvieratá. V rámci tejto časti boli deťom ukázané obrázky o tom, ako obmedzujú jednotlivé odpady zvieratká a rastliny v prírode. Ďalej boli prezentované jednotlivé farebné rozlíšenia pre zberné nádoby a všeobecne jednotlivé prúdy odpadov;
– 1. hra – deti si vyberajú plasty alebo papier a v rade 2 – 3 krát, ho zaraďujú do žltej alebo modrej nádoby;
– 2. hra – obrázkové priraďovanie – deti si vyberú kartičky a tie priraďujú (nalepujú) na karty konkrétnych farieb s prázdnymi poľami na doplnenie na ktoré sú nalepované príslušné kartičky s konkrétnym obrázkom odpadu (plasty, papier, sklo a zmiešaný odpad)
– na záver kvíz – hra vo forme otázok – odpovedí – memorovanie poskytnutých informácií so spätnou väzbou s deťmi, následne diplom s odmenou pre deti.
Zdroj: Šimonovičová, J.: Koncepcia rozvoja environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v SAŽP do roku 2030; 2020
Zdroj: Štátny pedagogický ústav: Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách; Konsolidované znenie, 2016;
Zdroj: https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-materske-skoly/