Hierarchia odpadového hospodárstva
OBSAH štúdie
1. platný právny stav
2. obsahová náplň vybraných ustanovení
3. účel právnych predpisov
Tento materiál poskytuje základné informácie o platnom právnom stave v odpadovom hospodárstve (vzťahujúcemu sa ku dňu vypracovania tejto štúdie) a poukazuje na problematiku hierarchie odpadového hospodárstva v podmienkach Slovenskej republiky.
1. Platný právny stav
Základné právne predpisy SR upravujúce problematiku odpadov
a) zákony
– zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov
– zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ale aj
– zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
– zákon č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu v znení neskorších predpisov
b) vyhlášky, najmä
– vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. 320/2017 Z. z.
– vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov
– vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov
– vyhláška MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov
– Nariadenie vlády SR č. 330/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov
2. obsahová náplň vybraných ustanovení ZÁKONA O ODPAODCH
§ 6
Základným právnym predpisom odpadového hospodárstva, ktorý rieši problematiku hierarchie odpadového hospodárstva je zákon o odpadoch. Tento zákon hierarchiu odpadového hospodárstva upravuje v § 6 zákona, pričom určuje nasledovné záväzné poradie priorít hierarchie, a to (ods. 1):
- predchádzanie vzniku odpadu,
- príprava na opätovné použitie,
- recyklácia,
- iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie,
- zneškodňovanie.
Zákon v ustanoveniach § 6 ďalej určuje nasledovné:
(2) Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon.
(3) Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú
- množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov,
- nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo
c) obsah nebezpečných látok v materiáloch a vo výrobkoch.
(4) Predchádzaním vzniku odpadu z obalov je znižovanie
- množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie,
- množstva obalov a odpadov z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie v etape výrobného procesu, predaja, distribúcie, využitia a ich eliminácia; prevencia sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií priaznivejších pre životné prostredie a
- spotreby ľahkých plastových tašiek.
(5) Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vyrába výrobky, prihliada
- pri ich výrobe na potrebu uprednostniť technológie a postupy šetriace prírodné zdroje a obmedzujúce vznik nevyužiteľného odpadu z týchto výrobkov, obzvlášť nebezpečného odpadu,
- na potrebu informovanosti verejnosti o spôsobe zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu z výrobku a jeho častí, predovšetkým pri vyhotovovaní obalu výrobku, návodu na použitie alebo inej dokumentácie k výrobku.
(6) Pôvodca odpadu je povinný predchádzať vzniku odpadu zo svojej činnosti a obmedzovať jeho množstvo a nebezpečné vlastnosti. Odpad, vzniku ktorého nie je možné zabrániť, musí byť zhodnotený, prípadne zneškodnený v súlade s odsekom 1 spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie, životné prostredie a ktorý je v súlade s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(7) Materiály a výrobky je potrebné využívať opätovným použitím, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie vzniku odpadu.
(8) Zhodnocovať odpad recykláciou umožňujúcou získavanie surovín je prípustné, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odseku 7.
(9) Odpad je možné využívať ako zdroj energie, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 a 8.
(10) Zneškodňovať odpad je možné spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, ak nie je možné a účelné predchádzať jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 až 9.
V ďalších častiach zákona sú upravené, okrem iného, aj povinnosti pri nakladaní s odpadmi alebo povinnosti týkajúce sa určitých výrobkov v čase, kedy ešte nie sú odpadom.
Nasledujúci text sa zameriava len na určité povinnosti.
§ 14
(1) Držiteľ odpadu je povinný (okrem iného)
…
d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho
- prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu na opätovné použitie inému,
- recykláciou v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,
- zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,
- zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie
§ 27
(3) Rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len „vyhradený prúd odpadu“) a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností
§ 34
(1) Výrobca elektrozariadení je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný
a) zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené a navrhnuté v súlade s osobitným predpisom tak, aby sa uľahčila demontáž a zhodnotenie, najmä opätovné použitie a recyklácia elektroodpadu, jeho súčastí a materiálov, nesmie použiť špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by bránili opätovnému použitiu elektroodpadu, ak takéto špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy neposkytujú dôležité výhody vo vzťahu k ochrane životného prostredia alebo k požiadavkám na zaistenie bezpečnosti a zdravia
f) zabezpečiť prednostné opätovné použitie vyzbieraného elektroodpadu prostredníctvom jeho prípravy na opätovné použitie elektroodpadu
§ 39
(4) Ten, kto vykonáva zber elektroodpadu …
c) zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu …
§ 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu
(1) Zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu (ďalej len „zariadenie prípravy na opätovné použitie“) je zariadenie prevádzkované fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, v ktorom sa elektroodpad vhodný na prípravu na opätovné použitie, pripravuje na opätovné použitie, vrátane jeho skladovania, triedenia alebo testovania, alebo jeho vytrieďovania od elektroodpadu, ktorý sa nedá opätovne použiť.
§ 41
Spracovateľ elektroodpadu je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný
i) spracovať kompletne elektroodpad uvedený v písmene h) vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na prípravu na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov
§ 45
(1) Výrobca batérií a akumulátorov je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný
d) pri uvedení batérií a akumulátorov na trh bezodkladne na žiadosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie
§ 53
(1) Obaly musia byť navrhnuté, vyrábané a uvádzané na trh alebo do distribúcie tak, aby spĺňali základné požiadavky na ich zloženie a vlastnosti a aby umožňovali ich opakované použitie alebo zhodnocovanie vrátane energetického využitia, recyklácie a organickej recyklácie a spĺňali požiadavky ustanovené harmonizovanými normami
§ 61
(1) Výrobca vozidiel je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný
a) používať kódovanie na uľahčenie identifikácie častí vozidiel, materiálov v nich používaných a vybavenia v nich používaného, ktoré sú vhodné na opätovné použitie alebo zhodnocovanie
…
g) publikovať informácie o
1. návrhu vozidiel a ich častí z hľadiska možnosti zhodnocovania starých vozidiel a ich častí vrátane spôsobov recyklácie
2. rozvoji a optimalizácii možností a spôsobov opätovného použitia starých vozidiel, ich častí a konštrukčných prvkov, ako aj ich zhodnocovania vrátane recyklácie, pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s nárastom objemu zhodnocovania a recyklovania častí a konštrukčných prvkov starých vozidiel, s cieľom znižovania množstva odpadu zo spracovania starých vozidiel určeného na zneškodnenie
§ 65
(1) Spracovateľ starých vozidiel je povinný okrem povinností podľa § 14 a 17
h) zabezpečiť úplné spracovanie starého vozidla v lehote do jedného roka od jeho prevzatia na spracovanie vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí a súčiastok starého vozidla a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel, najmä recyklácie starých vozidiel, ako aj zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov
…
l) zabezpečiť pri svojej činnosti dodržanie požiadaviek na recykláciu, opätovné použitie častí a súčiastok starých vozidiel a zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel ustanovených vykonávacím predpisom
§ 76
(7) Držiteľ odpadových olejov je povinný prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou alebo inými recyklačnými činnosťami, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia alebo iný spôsob recyklácie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie.
§ 82
(3) Prevádzkovateľ zberného dvora je povinný okrem povinností podľa § 14
c) vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie
3. ÚČEL PrÁvnych predpisov
Ustanovenia § 6 upravujú základné princípy v odpadovom hospodárstve. Z týchto ustanovení vyplýva viacero okolností, podľa ktorých sa hierarchia odpadového hospodárstva týka viacerých „hráčov na trhu“ a rôznych momentov narábania s výrobkami ako aj s odpadom z nich pochádzajúcim. Upravujú tak napríklad základné požiadavky už v súvislosti s návrhom vhodnej technológie a použitých postupov, cez výrobu nejakej látky, materiálu alebo výrobku, pôvodcu odpadu až po zariadenie, v ktorom sa má uskutočniť v recyklácia vzniknutého odpadu, energetické zhodnotenie odpadu alebo jeho zneškodnenie. To znamená, že zákon pamätá na celý životný cyklus nejakej látky, materiálu alebo výrobku.
Zákon v tejto časti nastavil aj samostatné požiadavky, vzťahujúce sa na predchádzanie vzniku odpadov z obalov.
V ďalších častiach zákona o odpadoch sú uvedené aj iné, osobitné požiadavky, ktorými sa má naplniť hierarchia odpadového hospodárstva. Týkajú sa najmä výrobcov konkrétnych, zákonom vymenovaných výrobkov, pre ktoré musí byť zabezpečené ich opätovné použitie, prípadná demontáž, opätovné použitie, recyklácia alebo zhodnotenie, napr. vo vzťahu k elektrozariadeniam, batériám a akumulátorom, obalom, … Určité povinnosti zákon stanovil aj niektorým zariadeniam na nakladanie s odpadmi.
a) predchádzanie vzniku odpadov
Z analýzy obsahovej náplne vyššie uvedených ustanovení zákona o odpadoch vyplýva, že v odpadovom hospodárstve Slovenskej republike základnou, v poradí prvou záväznou prioritou hierarchie odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadov. Inými slovami, „najlepší“ odpad je ten, ktorý nevznikne.
Zákon o odpadoch súčasne ustanovuje (§ 6 ods. 3):
- akým spôsobom sa má predchádzať vzniku odpadov,
- v akom okamihu a
- čo sa má garantovať.
Zákon o odpadoch chce predchádzanie vzniku odpadov dosiahnuť opatreniami, ktoré je potrebné prijať ešte pred tým, ako sa nejaká látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, pričom tieto opatrenia majú znížiť:
– množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov
– nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo
– obsah nebezpečných látok v materiáloch a vo výrobkoch.
Tieto opatrenia dopadajú predovšetkým na plecia výrobcov rôznych látok, materiálov a výrobkov. Sú to práve oni, ktorí majú prijať adekvátne opatrenia a postupy smerujúce k predchádzaniu vzniku odpadov. To znamená, že už v svojich podnikateľských zámeroch a plánoch majú brať na zreteľ, aby prijatými postupmi v maximálnej možnej miere prispeli k zníženiu množstva odpadov z ich výrobkov, resp. zloženie materiálov, látok alebo výrobkov majú navrhnúť s cieľom garantovania ich opätovného použitia alebo predĺženia ich životnosti. Tiež nezanedbateľnou, a tým aj rovnako dôležitou ostáva otázka naplnenia znižovania obsahu nebezpečných látok v materiáloch a vo výrobkoch ale aj zabezpečenie zníženia nepriaznivých vplyvov vzniknutého odpadu z ich výrobkov, materiálov, látok na životné prostredie a zdravie ľudí.
Pri obaloch zákon navyše doplňuje, že vo všeobecnosti je nutné znižovať množstvo materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a ich škodlivosti pre životné prostredie, čím sa automaticky dosiahne aj zníženie množstva odpadoch z obalov ale aj zníženie ich nepriaznivého vplyvu na okolité prostredie. Toto všetko má byť zahrnuté v jednotlivých fázach životného cyklu obalov, teda od výroby obalu, cez jeho predaj, distribúciu, jeho následného využitia a potom aj jeho eliminácie. Veľmi dôležitým faktorom je samotná prevencia, ktorú zákon zdôrazňuje už pri samotnom vývoji výrobkov ale aj pri vývoji technológii, ktoré majú byť priaznivejšie pre životné prostredie.
Zákon o odpadoch predchádzanie vzniku odpadov požaduje aj v prípade spotreby ľahkých plastových tašiek. Toto sa dosahuje napríklad aj vďaka zavedenému spoplatneniu zakúpenia ľahkej plastovej taške pri jej prípadnej kúpe v obchode.
Na dosiahnutie týchto náročných cieľov má výrobca výrobkov, v súlade s § 6 ods. 5 zákona o odpadoch, prihliadať už pri ich výrobe, kedy má za úlohu uprednostniť také technológie a postupy, ktoré budú reálne šetriť prírodné zdroje ale súčasne obmedzia vznik nevyužiteľného odpadu z týchto výrobkov, najmä ak by išlo o nebezpečný odpad. Nemenej dôležitá je úloha garantovania všeobecnej informovanosti širokej verejnosti, ako možno zhodnotiť alebo zneškodniť odpad z nimi vyrobeného výrobku, vrátane všetkých jeho častí. Má sa tak uskutočniť už pri samotnej výrobe obalu výrobku, ďalej aj v návode na jeho použitie alebo inej sprievodnej dokumentácie k výrobku.
b) príprava na opätovné použitie
Zákon o odpadov v § 3 ods. 10 zaviedol pojem „príprava odpadu na opätovné použitie“
„Príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania súvisiaca s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania“.
a tiež zaviedol pojem, v § 3 ods. 12, „opätovné použitie“
„Opätovné použitie je činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktorý nie je odpadom, znova použije na ten istý účel, na ktorý bol určený“.
Kým pojem „príprava odpadu na opätovné použitie“ sa týka odpadu, s ktorým sa má nakladať spôsobmi vymedzenými v tejto definícii, pojem „opätovné použitie“ sa týka priamo výrobku alebo jeho časti a možno tak povedať, že sa jedná o fázu „života“ výrobku alebo jeho časti a teda nie odpadu.
Pojem „opätovné použitie“ je v zákone o odpadoch výslovne uvedený vo vzťahu k výrobkom – elektrozariadenia, obaly, vozidlá.
Činnosti prípravy odpadu na opätovné použitie sa v zákone o odpadoch nachádzajú najmä pri elektroodpade. To však neznamená, že takúto činnosť nemožno vykonávať aj pri inom druhu odpadu. Základnou podmienkou jej výkonu je udelenie súhlasu príslušným okresným úradom na vykonávanie prípravy na opätovné použitie, podľa § 97 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch.
Aplikovanie postupov podľa oboch pojmov je veľmi žiaduce, majú vo všeobecnosti podstatný ekologický význam, nakoľko prispievajú k šetreniu primárnych surovinových zdrojov, a tým teda aj k ochrane životného prostredia.
c) recyklácia
Ako už naznačuje definícia „recyklácie odpadu“, v § 3 ods. 15 zákona o odpadoch, recyklácia predstavuje podmnožinu zhodnocovania odpadov, a je, v stručnosti, činnosťou zhodnocovania odpadov. Je v poradí treťou prioritou hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá má prednosť pred zhodnotením odpadov, iným ako recyklácia, avšak nasleduje až po prioritách ako je predchádzanie vzniku odpadov a príprava odpadov na opätovné využitie. Recyklácia má podstatný a nezanedbateľný význam pre spracovanie odpadu z rôznych výrobkov, materiálov alebo látok. Takýto odpad sa recykláciou môže spracovať buď na pôvodný účel, alebo aj na iné účely, teda na výrobu iných výrobkov, materiálov alebo látok ako sú tie, odpad z ktorých vstúpil do procesu recyklácie. Jedná sa teda najmä o materiálovú recykláciu, t,j. recykláciu materiálov, ktoré tvorili napr. výrobok, z ktorých odpad pochádza.
Recyklácia už v súčasnosti je, a v nasledujúcom období bude nástojčivejšie predstavovať jeden z najžiaducejších postupov nakladania s odpadom. Nespotrebovaný tovar totiž už v súčasnosti presahuje gigantické rozmery, a tu je potrebné sa zamyslieť nad významom a miestom ich produkcie, nehovoriac o ich kvalite, pričom predstavuje významnú surovinovú základňu pre výrobu nových, avšak žiaducich výrobkov. Tu sa bude musieť každý zamyslieť sám nad sebou, nad svojimi potrebami, či sú také neodkladné, ak znamenajú negatívny dopad na stav životného prostredia.
d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie
Štvrté poradie v hierarchii priorít odpadového hospodárstva patrí iným činnostiam zhodnocovania odpadov, ako je recyklácia, a ide napríklad o energetické zhodnocovanie odpadov. To znamená, že odpad je napríklad možné využiť ako zdroj energie. Použitie tohto postupu sa predpokladá až potom, čo nebolo možné, z objektívnych a preukázateľných dôvodov, využiť postupy podľa priorít č. 1 až 3.
e) zneškodňovanie
Táto činnosť je poslednou v poradí priorít hierarchie odpadového hospodárstva. To znamená, že jej použitie má prísť do úvahy iba potom, čo boli vyčerpané všetky predchádzajúce priority a ktoré z reálne objektívnych dôvodov nebolo možné využiť/použiť. Preto je potrebné mať na pamäti, že sa jedná o najmenej žiaducu činnosť nakladania s odpadom, ustupuje sa od nej a v budúcnosti bude mať skutočne malý priestor na jej vykonávanie.