V súčasnosti obýva našu planétu 7,6 miliardy ľudí. Tí produkujú dve miliardy ton komunálneho odpadu ročne. Ak nepodnikneme v súčasnosti účinné opatrenia, podľa odhadov Svetovej banky by mohla do roku 2050 vzrásť produkcia odpadov až na 3,4 miliardy ton ročne.
Jedným s problémov rastu množstva odpadov je populačný nárast obyvateľstva. K tejto environmentálnej katastrofe viedla najmä úroveň spotreby v niekoľkých rozvinutých krajinách a ich nezodpovedné nakladanie s odpadom.
Zo zvýšenou tvorbou odpadu súvisí aj jeho vyvážanie do rozvojových krajín tretieho sveta, čo je vážny problém pre životné prostredie aj zdravie ľudí. Do týchto krajín, ktoré nemajú primerané ekologicky vhodné technológie na spracovanie odpadov je vyvážaný aj toxický a nebezpečný odpad na jeho ďalšie spracovanie, alebo na skládky.
V Afrike a v Ázii je minimálne 35 obrovských skládok, na ktoré je dovážaný odpad z rozvinutejších štátov. Tieto najväčšie skládky na ktoré je dovážaný extrémne jedovatý toxický odpad bezprostredne ohrozujú až 60 miliónov ľudí. Ďalšie stovky miliónov ľudí sú ohrozené pôsobením týchto skládok na okolité životné prostredie. Ľudia v týchto oblastiach trpia zvýšeným výskytom rakoviny a ďalších závažných ochorení.
Tento odpad spôsobuje aj v prírode neprekonateľné problémy. Každý kus vyhodeného odpadu predstavuje riziko aj pre prírodu a zvieratá. Množstvo zvierat aj u nás každoročne zahynie zamotaných do plastových sietí, uhynie v nádobách, plechovkách a fľašiach, alebo sa poraní o odpady. Odhodené sklenené fľaše môžu spôsobovať lesné požiare koncentrovaním lúčov svetla rovnako ako sklenená šošovka alebo lupa. Mikročastice aj vo forme mikroplastov sa z prírody dostávajú aj do potravín a končia v našom tele a našich tráviacich orgánoch. Tieto odpady sa v prírode rozkladajú desaťročia, niektoré aj storočia až tisícročia.
Veľmi vážne ohrozenie životného prostredia predstavuje znečistenie oceánov, morí a vo všeobecnosti vôd. U nás je to množstvo jazier a riek, znečistených odpadom najmä plastom a plastovými PET fľašami. Tento problém sa najvýraznejšie prejavuje po prívalových dažďoch a po zimnom období, kedy sú často vodné plochy vo veľkej miere pokryté týmto odpadom.
V celosvetovom meradle je najviac znečistený Tichý oceán v ktorom sa nachádza najväčší “ostrov“ z odpadu na svete. Rozloha tohto ostrova má na hladine Tichého oceánu rozmer minimálne 700 000 kilometrov štvorcových čo je približne rozloha Francúzska. No tento rozmer môže byť až dvojnásobný, pretože časť odpadov sa ukrýva pod hladinou. Až približne 300 druhov zvierat na svete je ovplyvnených týmto morským odpadom, prevažne plastom. Plastový odpad bol nájdený v mnohých uhynutých živočíchoch celého potravinového reťazca. Nachádza sa v malých rybách a vodných živočíchoch vo forme plastových mikročastíc aj v uhynutých veľrybách a žralokoch. Veľryby, ktoré sa živia planktónom filtrovaným z morskej vody sa nedokážu tohto odpadu zbaviť a zachytáva sa v ich tráviacom systéme a spôsobuje smrť.
Odpad sa dostáva do všetkých oceánov hlavne z prímorských oblastí a prístavov najmä rozvinutých štátov, ale aj z lodí. Hromadí sa vplyvom morských prúdov, ktoré ako obrovský lievik dostredivo vťahujú odpad do svojho stredu, v ktorom je pohyb vody minimálny. Tu vznikajú ostrovy odpadov. Podobný dostredivý pohyb vzniká v každom oceáne. Napríklad v Severnej časti Tichého oceánu putuje odpad do špirály z východného pobrežia Ázie jeden rok a zo západného pobrežia severnej Ameriky 6 rokov.
Nariadenie (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „ Nariadenie“) v platnom znení platí v Slovenskej republike priamo, čo znamená, že jeho ustanovenia nemuseli byť prevzaté do zákona o odpadoch. Toto „Nariadenie“ upravuje podrobnosti a požiadavky, ktoré je povinný splniť každý, kto chce prepraviť odpad cez hranice štátu. Pre tento účel si musí takáto osoba odpad najprv zaradiť do tzv. „farebného“ zoznamu odpadu a následne aplikovať k tomu určený postup. Farebné zoznamy „Nariadenie“ pozná dva – Žltý a Zelený. Vo všeobecnosti pre odpady zo Žltého zoznamu platí, že ich preprava podlieha procedúre „oznámenia“ a udelenia súhlasu, a to preto, že napríklad sa môže jednať aj o nebezpečné odpady. V prípade odpadov zo „Zeleného“ zoznamu „Nariadenie“ pozná jednoduchší režim, kedy prepravu odpadu musí sprevádzať tlačivo „Sprievodné informácie“. Existujú odpady, ktoré nie sú uvedené ani v jednom z týchto dvoch farebných zoznamov, a pre ne tiež platí procedúra „oznámenia“ a udelenia súhlasu.
Najväčším producentom komunálneho odpadu na obyvateľa na celom svete sú USA. Každý obyvateľ USA vyprodukoval v priemere 809 kilogramov odpadu za rok 2018 – to je približne 2,2 kg na obyvateľa každodenne počas celého roka.
Pre porovnanie vyprodukujeme na Slovensku približne polovicu, z tohto objemu na obyvateľa. Ako však zdôrazňuje globálny index odpadu, v nadchádzajúcich desaťročiach nebude našu planétu ohrozovať iba vznik odpadu, ale aj spôsob, akým sa rozhodneme s ním nakladať. Všetko závisí od nás.
Globálny index odpadu obsahuje komplexný rozpis ekologicky najšetrnejších metód nakladania s odpadom a hodnotí 36 krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podľa toho, ako efektívne nakladajú s odpadom v prepočte na obyvateľa.
Slovensko získalo v tomto indexe pomerne dobré hodnotenie a skončili sme na 6 mieste v množstve vyprodukovaného odpadu. Horšie je to s recykláciou, ktorá je z uvedených krajín 5 najhoršia a 14 najhoršia miera skládkovania.
Spomedzi 36 krajín OECD sme tak obsadili až 28. miesto. Pred nami skončili okolité krajiny – Rakúsko aj štáty V4 – Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Z celkového množstva vyprodukovaného odpadu na Slovensku skončilo na skládkach v roku 2018 až viac ako polovica, okolo 54 % vyzbieraných odpadov, čo predstavuje do budúcnosti vysoké riziko vzniku nových ilegálnych skládok a vysoké zaťaženie pre našu prírodu a životné prostredie.
Najlepšie podľa indexu s odpadom nakladá Južná Kórea, Švédsko a Japonsko. Zaujímavosťou a pozitívnym príkladom pre Slovensko je fakt, že Švajčiarsko, neskládkuje takmer žiadny odpad a recykluje sa tam až 225 kg odpadu na obyvateľa ročne. Dánsko, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľný s našou krajinou je najväčším producentom odpadu v Európskej únii a spaľuje najviac odpadu na svete – až 415 kilogramov na obyvateľa čo je v porovnaní so Slovenskom takmer celá produkcia nášho komunálneho odpadu.
Na poslednom mieste skončilo Turecko, ktoré odpad nerecykluje ani nespaľuje a výskyt nelegálnych skládok je tam najvyšší v porovnaní s ostatnými štátmi.