Aj keď Slovenská republika nemá žiadne more a nehraničí ani so žiadnym oceánom musí garantovať plnenie prijatých podmienok Európskej únie pre cezhraničný pohyb odpadov. Odpad z našej krajiny totiž potencionálne tiež môže „skončiť“ v mori alebo v oceáne, najmä vtedy ak jeho preprava sa neuskutočnila v súlade so stanovenými požiadavkami. Tieto požiadavky v Slovenskej republike upravuje zákona o odpadoch (zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení) vo svojej siedmej časti a tiež osobitné predpisy, ktorými sú Nariadenie (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu v platnom znení a Nariadenie (ES) č. 1418/2007 v platnom znení.
Siedma časť zákona o odpadoch (vrátane uvedených nariadení) sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky, cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu a tranzit odpadov cez územie Slovenskej republiky.
V zákone o odpadoch sú vymenované aj zákazy týkajúce sa cezhraničného pohybu odpadov, napr. zákaz organizovať, sprostredkovať, alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov v rozpore so siedmou časťou zákona, alebo zákaz dopraviť alebo prepraviť odpad na územie Slovenskej republiky, cez územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky v rozpore so siedmou časťou zákona a tiež zákaz vykonávať cezhraničný pohyb odpadov v rozpore s podmienkami uvedenými v súhlase na cezhraničný pohyb odpadov
Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika pristúpila zodpovedne a dôsledne k ochrane životného prostredia nielen na svojom území, ale aj na území okolitých, ale aj vzdialených destinácií, keď pre cezhraničnú prepravu odpadov vyžaduje uplatnenie postupov prijatých na úrovni Európskej únie.
V roku 2019 sme na Slovensku podľa údajov Eurostatu vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. To je odpad, ktorý vzniká zo spotreby produktov obyvateľmi miest a obcí. Produkcia odpadu na Slovensku za posledných 10 rokov rástla prudkým tempom a nárast bol až o viac ako tretinu, až o približne 140 kg na obyvateľa čo je najviac zo všetkých štátov EU. V celej EÚ pritom došlo za posledných desať rokov na rozdiel od Slovenska k poklesu. Kým v roku 2014 sme mali v rámci Európskej únie štvrtú najnižšiu mieru produkcie odpadu, v roku 2018 bolo Slovensko až deviatou krajinou s najnižšou produkciou odpadu na obyvateľa v EU. V tomto prudkom raste tvorby odpadu sme v Európskej únii v súčasnosti najhorší.
V rámci krajín V4, to znamená Českej republiky, Poľska a Maďarska je v prepočte na obyvateľa Slovensko druhým najväčším producentom komunálneho odpadu po Českej republike. Za nami je Maďarsko aj Poľsko.
Aj z uvedeného dôvodu Slovenská republika si predsavzala razantne presadzovať triedenie zložiek komunálnych odpadov, s cieľom ich recyklácie a tak navrátenia ich do výrobného procesu a následného využitia, a tiež s cieľom radikálne znížiť objem zmesového komunálneho odpadu, ukladaného na skládky odpadov. Ako je všeobecne známe, skládky odpadov sú najmenej žiaducou formou nakladania s odpadom, pretože najviac zaťažujú životné prostredie, v každom ohľade – nežiaduce úniky odpadov do okolitého prostredia, výluhov do vôd, zápachu a prípadných emisií do ovzdušia. Legislatívne je preto problematika nakladania s komunálnym odpadom podrobne podchytená v zákone o odpadoch. Tento zákon definuje pojmy týkajúce komunálneho odpadu, napríklad čo je to komunálny odpad, čo je to zmesový odpad, zložka komunálneho odpadu, vymedzuje zberný dvor, stanovuje, ktoré osoby sú zodpovedné za nakladanie s týmto odpadom a tiež aké povinnosti majú plniť. Zákon o odpadoch tak zaväzuje každého, od občana, podnikateľa až po samotnú obec, aby každý svojim dielom povinností a zodpovednosti prispel k cieľom Slovenskej republiky, a to k zníženiu zmesového komunálneho odpadu ukladaného na skládky odpadov a ich maximálneho využitia pre ďalšie účely, počnúc ich recykláciou.
Slovenská republika preto napríklad zaviedla povinnosť zabezpečenia a zavedenia triedeného zberu odpadov z plastov, papiera, kovov, skla, kompozitných obalov na báze lepenky. Tiež zaviedla povinnosť zabezpečenia zavedenia a vykonávania triedeného zberu kuchynského odpadu, jedlých tukov a olejov a aj odpadu zo zelene. V rámci tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa zaviedla povinnosť oddeleného zberu elektroodpadu, alebo aj použitých batérií a akumulátorov. Občania majú napríklad aj možnosť minimálne dvakrát do roka odovzdať svoj objemný odpad alebo odpad s obsahom škodlivín na miesta, ktoré určí obec. Na podporu zvyšovania všeobecného povedomia občanov je napríklad obec, okrem mnohých iných povinností, povinná zverejniť na svojom webovom sídle „všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnym odpadom. Na zodpovedný spôsob správania občanov obcí pri nakladaní s komunálnymi odpadmi vplýva aj všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré je obec povinná vypracovať podľa zákona o odpadoch, a to v minimálnom rozsahu, ktoré tento zákon určuje.